1...2...3...

22. října 2008 v 18:57 | Suniang
Obzrela sa na šľapaje, ktoré po nej zostali v snehu.
Neusporiadané, no akosi rytmicky pravidelné aj napriek jej zvláštne kolísavej, striedavo meravej a striedavo až príliš žoviálnej chôdzi.
*
Prvá vločka.
Dopadla jej na konček nosa a pomaly sa rozpustila.
K vločke sa pridali ďalšie.
*
O chvíľu nebude stopy v snehu vidieť.
Skryje a rozmaže ich kontúry nová vrstva bielej pokrývky.
Stále však svietia do pomaly hustnúcej tmy.
...Tak to má byť...
zašepká si pre seba, odtrhne posledný pohľad od chodníka za sebou a vydá sa vpred.
*
Možno to bude trvať deň, možno týždeň,možno mesiac.
No aj stopy po mne vyplednú, zahladí ich čas...
Všetko nakoniec skončí v prázdne, ale nič nie je bezo zmyslu.
Tak ako aj ona dúfa, že stopy na chodníku sa aspoň trocha dotkli chodníkov v niektorých z nás.
Aspoň špičkou...
 

Dokonalá

24. srpna 2008 v 3:02 | Suniang
Som básnik čo píše dokonalé básne,
som maliar, čo kreslí krásne.
Som klamár, a klamem dobre
no ani s úprimnosťou nemám problém.

Pri pohľade na mňa každému srdce zažari,
očarím úsmevom a dlhými nohami.
Všetko, čo prejde mnou sa zmení na zlato.
A čo ja nechcem - nestojí za to.

Dokážem plakať, smiať sa, lepšie ako vy,
dokážem nahodiť výraz nevinný.
Vlastne vo všetkom, čo robím, som najlepšia
a je hlupák ten, čo mi netlieska.

Viem dokonale kresliť,spievať,sniť,
viem z nudy srandu urobiť,
vo všetkom som lepšia ako vy.

A okrem týchto schopností
mám veľmi veľa skromnosti :D

(btw - ja nemám dlhé nohy,takže to neberte tak, že som to písala ja :D)

Kam dál

Reklama